Eduard Chmelár: Najdôležitejšou úlohou nového prezidenta, bude zmieriť rozoštvanú spoločnosť.

Najdôležitejšou správou týchto prezidentských volieb je poznanie, že keď sa ľudia zmobilizujú a volebná účasť je vysoká, obraz Slovenska je úplne iný, než nám ho servírujú médiá. Tie aj naďalej chrlili priam neuveriteľné hodnotenia. Svetové denníky hlásia, že vraj „proruský populista vyhral nad prozápadným kandidátom“. V českých médiách zaznieval tón, že vraj na Slovensku sa hrá o „prežitie demokracie“. Činila sa aj naša piata kolóna. Politológ Grigorij Mesežnikov blúznil niečo o „nastávajúcej dobe temna“, Milan Kňažko nazval nového prezidenta „zlom s ľudskou tvárou“ a podobné až nehorázne špinavosti. Čaká nás naozaj nepredstaviteľné množstvo práce s naprávaním tohto extrémne pokriveného obrazu Slovenska v zahraničí. Ale chcem zdôrazniť, že sú to predovšetkým ľudia, ktorí zvíťazili v týchto voľbách. Ukázali väčšiu občiansku vyspelosť ako koaliční lídri vrátane Štefana Harabina, ukázali, že nepotrebujú ich odporúčania, ich silnejšiu angažovanosť a vedia sa správne rozhodnúť. Gratulujem nám všetkým!

Po volebnom boji sa zvykne hovoriť „sláva víťazom, česť porazeným“. Ivan Korčok si však po tom, čo predviedol v reakcii na výsledky volieb, úctu nezaslúži. Emócie sú na mieste, chápem sklamanie, ale veľkosť politika sa ukáže až v umení prehrávať. A Ivan Korčok predviedol takú ľudskú malosť, až mi je z toho smutno. Bolestínsky fňukať, špiniť víťaza a vyhrážať sa mu je prejavom bezcharakternosti a signál, že od opozície nevzíde gesto k spoločenskému zmieru. Takto reaguje iba slaboch. Ivan Korčok sa cíti byť ukrivdený, že ho nazývali „kandidátom vojny“ a vykrikuje novému prezidentovi, že mu to nikdy nezabudne. Tak si to zhrňme. Kto podporoval bombardovanie Juhoslávie? Kto podporoval inváziu do Iraku a ešte aj dnes to považuje za správny krok? Kto označil súčasné masakrovanie civilného palestínskeho obyvateľstva, ktoré odsudzuje celý svet, za legitímnu vojenskú misiu? Znova musím povedať, že Ivan Korčok podporoval za posledné štvrťstoročie všetky vojny a hnevať sa na to, že mu to pripomínajú, je úbohé.

To isté sa týka aj nárekov, že Peter Pellegrini vyhral voľby na urážkach, strašení a klamstvách. Ako prosím? Kto tu vynikal v urážkach o podržtaške a podobne priamo z úst prezidentského kandidáta? Kto tu strašil, že víťazstvo Petra Pellegriniho bude znamenať koniec demokracie? Kto si vymýšľal, že nový prezident bude len poslúchať Fica? Kto prijal podporu od najväčšieho darebáka súčasnej slovenskej politiky (dokonca ho pozval na volebnú noc!) Igora Matoviča, ktorý zo svojej žumpy vypúšťal také slovné zvratky, že po všetkých tých nechutnostiach s ním nijaký normálny človek nemôže zotrvať ani v jednej miestnosti? Och, toľko nízkosti!

Trpký úškrn vo mne vyvolali aj slová dosluhujúcej prezidentky Čaputovej, ktorá hneď v prvej reakcii poúčala novozvoleného prezidenta, že by mal pôsobiť tak, aby sa žiadna časť spoločnosti necítila byť porazená. Viete, poúčať môže len niekto, kto sa správa podľa toho, čo hlása. Prečo takto nekonala Zuzana Čaputová? Prečo ignorovala vôľu väčšiny občanov a správala sa vo funkcii ako hovorkyňa Progresívneho Slovenska? Prečo ohovárala svoju vlasť v zahraničí? Vy sa už vôbec nehanbíte a myslíte si, že ľud to nevidí?

Peter Pellegrini dosiahol fantastický výsledok s rozdielom nad všetky predvolebné očakávania a som presvedčený, že do Prezidentského paláca prichádza pozitívna zmena. Napokon, bol som pri tom, keď veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák osobne priniesol v noci do volebného štábu Petra Pellegriniho blahoprajný telegram prezidenta ČR Petra Pavla priamo z africkej Rwandy a pozval ho na návštevu do Prahy. To je dobrý začiatok, ak nám ide o zlepšenie česko-slovenských vzťahov.

Na druhej strane, tešme sa, ale neprepadajme zbytočným ilúziám. Zúrivá opozícia v prvých reakciách ukázala, že nič nepochopila a Ivan Korčok môže byť v opozícii nebezpečnejší ako v Prezidentskom paláci – v prípade, že sa pokúsi zopakovať úskok Mikuláša Dzurindu a zjednotiť opozíciu do nejakej „volebnej strany“. Otázka je, či má na to schopnosti a či sa to klbko hadov vôbec dokáže na niečom dohodnúť.

Novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho teraz čaká najťažšia úloha. Zmieriť spoločnosť, ktorá vo svojich dejinách ešte nikdy nebola taká rozoštvaná, roztrhaná a demoralizovaná. Bude si to vyžadovať obrovskú dávku trpezlivosti, tolerancie, veľkorysosti a rešpektu k tým, ktorí ho nevolili. Viem však, že Peter Pellegrini už takto uvažuje a že má tie najlepšie osobnostné predpoklady (oveľa lepšie ako Korčok) na to, aby sa mu to podarilo. Milý pán Pellegrini, buďte dobrým prezidentom. Nie naším človekom, nie ich človekom, ale prezidentom všetkých. V tejto náročnej, ale prepotrebnej misii vám budem držať palce.