Slobodný vysielač Slobodný Vysielač
Pakistan otvára šesť tranzitných trás
Americká administratíva pod vedením Donalda Trumpa tvrdí, že ekonomická blokáda Iránu je mimoriadne účinná. Hovorí o stratách 500 miliónov dolárov denne a o tom, že iránska ekonomika je na kolenách. Víťazíme, a to tak presvedčivo, že už nevieme, kam s tými víťazstvami. No potom Pakistan medzi rečou – celkom potichu, akoby mimochodom – oznámil detail, ktorý mení hru.
Pakistanské ministerstvo obchodu vydalo nariadenie SR691, ktorým oficiálne určilo šesť tranzitných trás pre náklad smerujúci do Iránu. Konkrétne z prístavov Karáčí, Port Qasim a Gwadar. Práve Gwadar je ten veľký čínsko-pakistanský prístavný projekt, na ktorý sa zabúda len ťažko. Pakistan tieto prístavy prepája s pakistansko-iránskymi hraničnými priechodmi Gabd a Taftan.
Toto oznámenie v praxi znamená, že Pakistan štandardizuje a zvyšuje priepustnosť tovaru – teda rýchlosť a objem, akým môžu tovary prechádzať z Pakistanu do Iránu. A to ukazuje jednu zásadnú vec: Irán v mnohých ohľadoch jednoducho nie je izolovaný.
Irán nie je izolovaný – realita alebo ilúzia?
Spojené štáty by Irán radi izolovali na štýl Kuby. Lenže Kuba je ostrov a izolovať ostrov pomocou námorníctva je pomerne jednoduché. Irán je úplne iná kategória – porovnávať to je ako porovnávať jablká s nákladiakmi.
Ekonomicky je Irán vďaka americkým sankciám skutočne izolovaný, to je fakt. Sankcie tvrdo zasahujú najmä iránsky export ropy. Iránska vláda aj obyvatelia ekonomicky trpia – potrebujú peniaze, a keď ich nemajú, je to zlá správa pre iránsku ekonomiku aj pre štát. Americký tlak je v tomto smere úspešný.
No diplomaticky, logisticky a strategicky Irán izolovaný nie je. A to je realita, či sa nám to páči, alebo nie. Blokáda mimo Hormuzského prielivu síce stále platí, ale Pakistan práve poskytuje Iránu jednoduchý prístup k tovaru po súši – cez svoju dlhú pozemnú hranicu.
Otázka znie: stačí to? Pol storočia sankcií, tlaku a izolácie – a Amerika dnes vyzerá slabšie než v čase svojej superveľmocenskej slávy. A Irán by sa mal zlomiť práve teraz? Po tom, čo vyzeral ako víťaz, hoci to ešte nie je potvrdené? Po tom, čo prežil 25 000 leteckých útokov? Ak sa nezlomil vtedy, prečo by sa mal zlomiť teraz?
Globálna diverzifikácia v ére nestability
Hormuzský prieliv je zablokovaný a to prinútilo mnohé krajiny konať. Prepočítavajú svoje geopolitické ciele a hľadajú nové cesty, ako ich dosiahnuť. Konflikty menia pravidlá hry – a národy ich ticho sledujú, teoretizujú, a potom príde niečo nečakané.
Kľúčové slovo pre všetky štáty je diverzifikácia. Svet smeruje k multipolarite, ktorá bude potenciálne oveľa menej stabilná. Počas Pax Americana, éry americkej hegemónie, existovala stabilita. Nehovorím, že to bola dobrá stabilita – môžete stabilizovať situáciu, v ktorej sú ľudia utláčaní a zneužívaní, a tým zakonzervujete existujúcu dynamiku. Hovorím len, že objektívne išlo o stabilné obdobie.
Teraz vstupujeme do nestability. Niektorí stratia – tí, ktorí sú vo výhodnej pozícii. Iní získajú – tí, ktorí boli na dne. Chaos je pre niekoho jama, pre iného rebrík. Oboje je pravda.
Ako sa národy prispôsobujú
Pakistan, ako som už povedal, pomáha Iránu tým, že poskytuje suchozemský koridor pre tovar. No nie je jediný. Spojené arabské emiráty budujú ropovod, ktorý im umožní prepravovať ropu na globálny trh bez použitia Hormuzského prielivu – cez prístav Fudžajra, ktorý leží mimo tohto strategického bodu.
Východoázijské národy hľadajú nové zdroje ropy, aby sa diverzifikovali od štátov Perzského zálivu. Vidia krehkosť súčasného systému a nedôverujú Amerike. Hovoria si: Nemôžeme sa na USA spoľahnúť. Tvrdili, že sú ochrancovia, že zabezpečia bezpečnosť a status quo. Kedysi nám to vyhovovalo – boli sme bohatí a vyhrávali sme. Teraz bojujeme a Amerika už nie je tým, čím bývala.
Preto diverzifikácia. To je dnes názov hry pre všetkých amerických priateľov a spojencov. Japonsko, Južná Kórea – nie sú západné národy v pravom zmysle slova, ale sú súčasťou západného ekonomického bloku, americkej sféry vplyvu. A aj oni diverzifikujú.
Pakistan a stredoázijské krajiny posilňujú obchodné trasy, aby sa samy stali hodnotnými alternatívami. Svet je nestabilnejší, nebezpečnejší a more sa stáva potenciálnym bojiskom. Suchozemské trasy sú čoraz atraktívnejšie.
Čína a jej suchozemské koridory
Čína, veľmocenský rival Spojených štátov, ticho buduje ďalšie suchozemské trasy. Nie len cez Pakistan, ale aj cez stredoázijské krajiny – Kazachstan, Turkménsko, Tadžikistan, Uzbekistan. A Irán je súčasťou tohto suchozemského koridoru Iniciatívy pás a cesta, ktorú Čína agresívne presadzuje.
Čína vynakladá obrovské zdroje na budovanie suchozemskej obchodnej kapacity – železnice, politiky, partnerstvá s krajinami, ktoré hraničia s Čínou aj s krajinami, ktoré hraničia s týmito krajinami. Prečo? Pretože Čína sleduje ďalší prieliv.
Nie, nereagujú impulzívne na Hormuz. Ich situácia je v tomto smere pomerne stabilizovaná – pomáha tomu aj strategická rezerva jednej miliardy barelov ropy. Čína však sleduje Malacký prieliv v Indonézii. Potenciálny bod vzplanutia v budúcnosti. A na to sa pripravujú už dnes.
Zhrnutie
Pakistan uľahčuje Iránu odolávať americkej blokáde. Tým zároveň zvyšuje vlastnú hodnotu a strategický význam. Nikto nebude namietať proti suchozemským alternatívam k morským obchodným trasám – najmä nie v čase, keď sa more môže stať ekonomickým bojiskom.
Americká blokáda je reálna. No rovnako reálne je aj celosvetové úsilie obísť ju. Ak niekto po 50 rokoch sankcií, po prežití 25 000 vzdušných útokov čaká, že sa Irán zlomí, nech si spomenie na históriu. Kým sa svet mení a nové aliancie posilňujú, jedna vec zostáva istá: diverzifikácia nie je len trend – je to nevyhnutnosť.
The post NewsBaba / Šesť ciest, ktorými Pakistan obchádza americký tlak na Irán appeared first on Slobodný vysielač.
