Slobodný vysielač Slobodný Vysielač
Spojené štáty spustili nové „sebaobranné“ údery na Irán po údajnom zostrelení vrtuľníka Apache, Irán odpovedal cielenými útokmi na americké základne v Jordánsku a Bahrajne. Hoci napätie pretrváva, obe strany sa zatiaľ držia kalibrovanej výmeny faciek, a nie totálnej vojny. Ešte dôležitejší je však informačný súboj: Teherán systematicky buduje obraz štátu, ktorý koná v medziach medzinárodného práva, čím kontrastuje s rastúcim unilateralizmom Washingtonu. Tento boj o globálne vnímanie odhaľuje, ako sa rozvíjajúce sa mocnosti snažia diplomaticky vytlačiť upadajúcu superveľmoc a presadiť nový svetový poriadok založený na pravidlách.
Incident pri Hormuzskom prielive
Je streda a Amerika spustila to, čo sama nazýva „sebaobrannými útokmi“ proti Iránskej islamskej republike. Dôvodom je, že podľa Donalda Trumpa Irán zostrelil jeden z ich vysoko sofistikovaných vrtuľníkov Apache. Je to dosť zvláštny moment na chvastanie sa špičkovou technikou – keď ju nepriateľ práve poslal k zemi. Irán okamžite reagoval: „Nezostrelili sme ho úmyselne.“ A kladie si celkom logickú otázku – prečo vôbec americké bojové stroje krúžili v blízkosti nášho južného pobrežia? Táto oblasť nie sú medzinárodné vody, ide o vody Ománu a Iránu. Ak nechcete, aby vám z oblohy padali vrtuľníky, dajte svoje vojnové mašiny preč z nášho regiónu. Tak znie, mierne parafrázujúc, oficiálny iránsky postoj.
Útok na vodné nádrže – logika dvojakého využitia
Americké údery zasiahli oblasť Sirk na juhu Iránu a podľa iránskych médií zničili najmenej dve vodné nádrže. Argument, ktorý k tomu Washington ponúkol, je v kontexte novodobých vojen starý známy: ide o objekty s dvojakým využitím. Vojaci predsa pijú vodu, takže akýkoľvek zdroj pitnej vody je legitímnym cieľom. Rovnaká cynická logika, akú sledujeme pri izraelskej blokáde detskej výživy do Pásma Gazy – vždy existuje obava, že by z nej niekto mohol vyrobiť molotovove koktaily. Presne podľa tejto príručky sa nádrže na vodu stali vojenským terčom.
Iránska odpoveď: presne cielené útoky v sebaobrane
V reakcii na tieto obmedzené americké údery spustil Irán vlastnú, rovnako obmedzenú operáciu. Zacielil na americkú leteckú základňu v Jordánsku, kde slúži americký personál, a na americkú námornú základňu v Bahrajne. Dôležité je, že nejde o obnovenie totálnej vojny. Obe strany sa zatiaľ vyhýbajú eskalácii, ktorá by znamenala návrat do plnohodnotného konfliktu. Irán v skutočnosti nikdy nemal záujem o stupňovanie napätia – jeho strategickým cieľom je ukončiť vojnu za relatívne dôstojných podmienok. A je zaujímavé, že ani Amerika nemá náladu na rozsiahlu konfrontáciu. Situáciu si preto môžeme predstaviť ako výmenu faciek počas váženia pred zápasom – údery padajú, ale do ringu sa nikomu nechce. Správy z miesta zatiaľ nehovoria o žiadnych obetiach, škody na zariadeniach sú pravdepodobne len materiálne.
Právny naratív ako zbraň: Irán sa odvoláva na Chartu OSN
Iránske ozbrojené sily oficiálne vyhlásili, že zacielili na základne, ktoré slúžili ako východiskové body pre americkú agresiu. Teherán sa pritom výslovne odvolal na klauzulu OSN o práve na sebaobranu – ak vás niekto zasiahne, máte právo odpovedať úderom na miesto, odkiaľ útok prišiel. A tu sa otvára oveľa hlbší geopolitický rozmer celého incidentu. Kým o vojenských pohyboch informujú všetci, málokto si všíma, že Irán systematicky buduje naratív krajiny, ktorá dodržiava medzinárodné právo. Nesnažím sa tvrdiť, že ho vždy rešpektuje – to rozhodne nie. Faktom však zostáva, že svoje kroky zarputilo ospravedlňuje právnym rámcom: „Konáme v súlade s tým, čo je spravodlivé a medzinárodne akceptovateľné.“ A mnohé štáty na svete tomuto rámcu rozumejú – pretože Irán sa prezentuje ako obeť útoku, nie ako iniciátor.
JCPOA a americký unilateralizmus
Tento vzorec správania sme videli už pri jadrovej dohode z čias Obamu. Irán dodržal svoj záväzok, čo potvrdili aj medzinárodné inšpekcie. Napriek tomu Donald Trump od dohody jednostranne odstúpil, lebo ju označil za „zlú deal“. Pri bežnej transakcii by ste niečo také urobiť nemohli – podáte si ruky, zaplatíte, a potom poviete: „Nie, toto sa mi nepáči, ruším to.“ Lenže v medzištátnych vzťahoch si USA môžu dovoliť aj takýto krok. Irán tak dostáva do rúk silný argument: my sme pravidlá hrali, vy ste ich odignorovali.
Globálny juh preberá štafetu zodpovednosti
Tento kontrast je čoraz viditeľnejší. Zatiaľ čo Washington sa správa ako svetový Tarzan žijúci v zákone džungle – jednostranné clá, obchodné vojny, únos venezuelského prezidenta, blokáda Kuby, ktorá odstavila nemocnice od elektriny, to všetko bez ospravedlnenia – nastupujúce mocnosti Globálneho juhu sa pripravujú na prevzatie vedenia sveta. Aby mohli viesť, musia pôsobiť zrelo, zodpovedne a byť schopné uzatvárať dohody so širokým spektrom národov. Čína systematicky volá po dodržiavaní medzinárodného práva a varuje pred skĺznutím do systému silnejšieho. Tento hlas budeme v budúcnosti počuť čoraz častejšie. Irán sa takticky stavia na tú istú stranu – stranu pVšetci používateliaravidiel.
Súboj o globálne vnímanie
Preto aj táto obmedzená výmena úderov je oveľa viac než len vojenskou operáciou. Je to súčasť informačnej a diplomatickej bitky o to, kto je v očiach medzinárodného spoločenstva ten rozumný. Kým Amerika môže spoliehať na zotrvačnosť svojej bývalej superveľmocenskej prestíže a dolár, ktorý si stále môže donekonečna tlačiť, Irán a jemu podobní hráči vsádzajú na rešpekt voči pravidlám. Iránsky prezident to povie otvorene: my sme neútočili, my sme sa bránili. A za touto vetou sa skrýva celá stratégia, ktorá môže v dlhodobom horizonte zmeniť svetové rozloženie síl viac, než akýkoľvek zničený vrtuľník či vodná nádrž.
The post Ako Irán využíva medzinárodné právo v súboji s unavenou superveľmocou – NewsBaba appeared first on Slobodný vysielač.
