Slobodný vysielač Slobodný Vysielač
Izrael napriek varovaniam Teheránu spustil v posledných hodinách rozsiahle bombardovanie južného Bejrútu. Iránski predstavitelia okamžite prisľúbili odvetu, čím sa celý Blízky východ ocitol na prahu ďalšej rozsiahlej eskalácie. Tisíce civilistov v panike opúšťajú libanonskú metropolu a s napätím hľadia na oblohu. Kľúčovou otázkou zostáva, či Irán dodrží svoj sľub a spustí odvetné údery, ktoré môžu stiahnuť Spojené štáty späť do vojnového víru. Tu je geopolitická analýza situácie a riskantnej izraelskej stávky.
Mrazivý odkaz z Teheránu
Tieto slová mi ešte znejú v ušiach: „Tieto besné psy musia byť potrestané a vrátené na svoje miesto. Pozrite sa dnes večer na oblohu nad okupovanými územiami.“ Vyslovil ich iránsky predstaviteľ Ibrahim Resai len pred pár hodinami. Posolstvo je neúprosne jasné. Irán avizuje rozsiahlu odvetu za izraelské bombardovanie Bejrútu, ku ktorému došlo v priebehu posledných šiestich hodín. Izrael sa zameral na južné časti mesta, známe svojím napojením na odbojové polovojenské skupiny, ktoré nie sú pod kontrolou libanonskej štátnej armády, ale sú úzko prepojené s Teheránom.
Psychológia odstrašovania a pohľad na oblohu
Obyvatelia Libanonu a hlavného mesta teraz so zatajeným dychom čakajú. Dodrží Irán svoj sľub? Už minulý týždeň, keď Izrael prvýkrát pohrozil úderom na Bejrút, prišla z Teheránu ostrá reakcia. V podstate odkázali: „Neopovážte sa. Rokujeme síce s vaším veľkým otcom, ale aj naša strategická zdržanlivosť má svoje limity.“ Po týchto hrozbách sa zdalo, že Izrael cúvol. Mnohé rodiny zo strachu ušli zo svojich domovov, no časť zostala. Dnes sa situácia zmenila. Nálet sa stal realitou a ľudia opäť v panike utekajú.
Zaujímavé je, na čo presne tí, čo zostali, čakajú. Nehľadia na sever, odkiaľ prichádzajú izraelské bomby. Nehľadia ani na juh, odkiaľ sporadicky štartujú rakety libanonského odporu. Tie sú totiž skôr symbolické a nedokážu zásadne narušiť vojenskú kapacitu Izraela. Civilisti v Bejrúte hľadia ďaleko na východ. Sledujú oblohu a čakajú, či Iránska islamská republika pošle svoje rakety, ako sľúbila. Je to otázka obnovenia odstrašovania. Ak dáte facku a viete, že žiadna nepríde naspäť, budete fackovať ďalej. Ak však viete, že za každý úder na Bejrút zaplatíte cenu, váhate. Ľudia teraz čakajú, či Irán spustí tento mechanizmus.
Americký kalkul: Nechcem, ale musím?
Poďme ku geopolitickej podstate. To, čo sa deje, je čoraz jasnejšie. Washington sa snaží nájsť cestu von z vojny, ktorú pomohol začať, ale tentoraz narazil na protivníka schopného brániť sa. Amerika drží paľbu a už niekoľko týždňov prešľapuje okolo krehkého prímeria. Má totiž skúsenosť: keď udrie, bude zasiahnutý aj on. Toto vedomie zdržanlivosti je kľúčové.
Problém je, že existuje malý, odhodlaný národ s obrovským vplyvom na americkú politickú triedu, ktorý nemôže držať paľbu. Je to v jeho geopolitickom záujme. Izrael odviedol majstrovskú prácu. Zatiahol veľmoc do boja, ktorý Amerike prestáva vyhovovať. Cieľom bol pád iránskej vlády. Tento jackpot však nevyšiel, Teherán stále stojí. A Izrael sa teraz ocitá v zvláštnom vákuu. Napriek neochote Ameriky znovu zasahovať, Izrael eskaluje útokom na Libanon.
Je to rafinovaná pasca. Ak Irán v mene ochrany Libanonu zaútočí na Izrael, môže to byť presne ten spúšťač, ktorý prinúti Ameriku vyhrnúť si rukávy. Washington si povie: „Nechcel som sa biť, ale môj chlapec je v tom. Dal úder, dostal ranu, teraz musím naspäť.“ Podľa môjho odhadu je v tejto chvíli až 70-percentná šanca, že ak sa Izrael a Irán pustia do plnohodnotných, trvalých bojov, Amerika do toho vpláva späť.
Tretinová šanca na katastrofu Jeruzalema
Tento izraelský hazard so sebou však nesie aj odvrátenú, takmer nevysloviteľnú stránku veci. Zvyšných 30 percent. To je ten scenár, pri ktorom vláda v Jeruzaleme zatrpknuto skonštatuje, že to dopadlo katastrofálne. Čo sa stane v týchto 30 percentách?
Predstavte si, že Irán udrie. Americký prezident sa v tom momente postaví a povie: „Bráško, končím. Už som pre teba urobil priveľa. Moje základne v Zálive dymia, spojenci v gutrách mnou opovrhujú a medzinárodná scéna sa mi smeje, že nedokážem otvoriť ani Hormuzský prieliv, zatiaľ čo som zo seba urobil tvojho poskoka. Zo smiešneho kúsku, ktorý som predvádzal, som ružový od hanby. Vyčerpal som sa. Ak si odhodlaný znova podpáliť Blízky východ, tentoraz si na to sám. Veľa šťastia v boji s Iránom. Amerika je na prvom mieste. Mier von.“
Je to nepravdepodobné, ale nie nemožné. Tých 30 percent je vyšších než kedykoľvek predtým. V Amerike zúri smrteľný politický boj, v ktorom sa rúca bezvýhradná podpora Izraela, akú sme poznali. Lobisti a politici, ktorí kedysi brali svoju moc ako samozrejmosť, teraz bojujú o holé prežitie. Je zvláštne sledovať kongresmanov s dvoma vlajkami pred dverami, akoby išlo o dvojité občianstvo. Táto dynamika sa mení. Ak je v revolveri desať nábojov a tri z nich sú ostré, nie je to hračka, ktorú by si rozumný človek priložil k hlave. Izrael to však v rámci svojho gambitu robí.
Uvidíme, či sa na stene objaví víťazný úsmev, alebo rozbryzgané následky zlého odhadu. Čas ako vždy ukáže. Ja len sprostredkúvam nestrannú geopolitickú analýzu situácie, v ktorej dnes večer všetci hľadíme na oblohu a čakáme.
The post Začalo sa to. Izraelský bejrútsky gambit. Odpovie Irán a znovu rozpúta vojnu? appeared first on Slobodný vysielač.
